Červenec 2011

New vs. Old

31. července 2011 v 20:23 | Chucki Hope Junipperra |  Hudba
Keď v noci nespávate, tak ako ja a miluje hudbu, tak ako ja je jasné, že vám neuniknú novinky zo sveta hudby. Ak teda tiež v noci počúvate rádio. Minule som si takto ležala v postielke, počúvala rádio a zrazu hrala úplne chytľavá pesnička. Jej autorom je Polemic & AMO. Volá sa Spolu. Tu ju máte:


Ďalšia nová pesnička, ktorá je od kapely Smola a Hrušky, na ktorej im hosťuje DNA. Volá sa Fajčiť treba a síce s týmto názorom nesúhlasím, ale refrén je vážne nákazlivý. Buhžiaľ, túto pesničku som ešte na youtube nenašla, iba na bandzone, tak si ju pozrite tam: http://bandzone.cz/smolaahrusky

Na druhú stranu som začala znovu počúvať aj staršie pesničky. Samozrejme, zase som si večer (ale tentokrát na dovolenke) ležkala v posteli a počúvala som pesničky a zrazu?! Neverila som vlastným ušiam. Viete čo hralo? Para- Keď ťa stretnem....nemôžem vám to sem nedať... :)


Chucki :)

,,Realita býva iná..."

21. července 2011 v 14:30 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
(Slobodná európa)

Hnusné, počúvať tie dôveryhodné reči od dôveryhodnej osoby o tom, ako vás podrží.
Samé sľuby, ako bude krásne. Kedy ale?! A ako to príde? Čakaním? Apatia.

Nechutné a slizké slová od povrchných ludí o tom, aké je super, byť na úrovni. Trápne posmešky voči tým, ktorý sú hrdý na to, že neupadli do dnešnej doby, ktorú robí ľudstvo.
Sme hlúpe figurky na hracej poloche, ktoré si vážne myslia, že sú slobodné a že majú nejaké práva.

,,Sprostý pankáči, luďom len zle robia!"
A pritom žiadneho pankáča nikdy nevideli. Naivita a obmezdenosť.

2. šanca? NIKDY... niekto sa až moc riadi heslom ,,Chybiť je ľudské, odpúšťať božské..."
To nikto nechce byť bohom?!
Nikto. Im stačia prachy a autá, prázdne slová a bezvýznamné gestá.
A výhovorka ,,Aj ja som len človek"

A utešovanie do konca žviota pre ľudí, ktorý šťastie nikdy nemali. Ktorý ho hladať nemuseli, lebo čakali, že ono príde samo...ako všetkým? Ako nikomu.

To je to. Viera vo svoju pravdu. Koho zaujíma, že realita je iná?!
Jasné, žime si v dobe, kedy máme techniku a peniaze, umelé úsmevy a umelé časti tiel, hambime sa sami za seba, za svoje vnútro, prekrývajme to zhnité vnútro značkami a make-upmi. Spasme sa.

Nejde o nikoho iného, len o teba, o tvoje myslenie...a o to, že si stredom vesmíru?
Iste, všetci žijú pre teba.

Ale v núdzi spoznáš priateľa.
A núdza je, keď ti chýba 10 ečok, aby si si mohol zahrať automaty.
V pohode ho odvhrni, keď ti bude klamať, že teraz zrovna nemá. Nebav sa s ním a označ ho ako zradcu!

A keď niekoho na ulici uvidíš, že je tučný, vysmej ho do tváre, šak koho trápi, že je to možno kvôli chorobe?
Veď ide o tvoj dobrý pocit.

Ale vždy všetko rob tak, aby si o tebe ostatný mysleli to najlepšie,
lebo jediné čo je dôležité je to, čo si o tebe iný myslia.

No najlepšie na celej veci je to, že sa stále máme s kým porovnvať,
takže nikdy nebudeme môcť spoznať ten pocit menejcennosti...alebo áno?



Ale predsa len, buďme radi, že žijeme v dobe s tak vyspelou technikou :)
Chucki :)
(Aj keď na takýto svet sa treba dívať s kurva veľkým odstupom!)

F*ck you, very, very much! :-*

17. července 2011 v 14:49 | Chucki Hope Junipperra |  Hudba
(Tento článok je venovaný všetkým, ktorý ma posudzujú z toho ako ,,veľmi" ma poznajú)
Poslednou dobou som si nejako viac začala všímať čo sa okolo mňa deje. Úplne neznámy človek na teba povie, že si obyčajná pózerka. Človek, ktorý ťa spoznal pol hodinku dozadu o tebe povie, že si divná. Trošku moc nie? Je mi to celkom ľúto...je mi ľúto, že do módy sa dostala takáto vec, a síce povrchne poukazovať na ľudí a vytýkať im ich chyby, ktoré sú vlastne len taká povrchová náplasť. Niektorý ľudia jednoducho nepotrebujú vidieť do vnútra človeka. Aj keď si povie, že ťa pozná niekoľko rokov, to slovo ,,pozná" tam stále nejako nesedí. A možnože by to aj potrebovali, ale nechcú. Im stačí vidieť vonkajšok a vedia do sa deje vo vnútri. Kedy prestalo platiť ,,Neposudzuj knihu podľa obalu"?? Alebo sa z ľudí stávajú taký borci, že stačí prečítať jeden článok na blogu a vedia o tebe všetko? Som na pochybách, v tomto smere...
Nedávno mi kamarátka povedala, že aj keď ma už pozná nejaký ten rôčik (v prepočte 11, CCA), tak som stále nevypočitateľná pre ňu. Má pravdu...nikto nemôže vedieť aká presne som, aj keď ma možno pozná celý život.

(Táto pieseň je pre vás, borci, čo všetko viete:))


Falošní kamaráti

2. července 2011 v 19:47 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Falošní kamaráti. Bohužiaľ, sú to ľudia, s ktorými každý človek už tak trochu počíta.
Ja zatial tomuto ,,trendu" úspešne vzorujem. Samozrejme, nikdy nebudem schopná dosiahnuť odolávať luďom, čo sa hrajú na kamarátov, ale zatial môžem hrdo vyhlásiť, že ja som sa ním nikdy nestala. Čo mi príde fascinujúce, niektorý ľudia dokážu mať kvôli takýmto falošným kamarátom náladu pod psa, niekedy až depky... Je smutné, že sa snaží, alebo ich už niekto zneužil len preto, že chcel niečo, čo patrilo druhému, alebo sa cez nich chcel dostať k niekomu inému, ale čo teraz s tým? Nad takýmito ľuďmi treba len mávnuť rukou.

Jasné, hovorím zo skúsenosti. Neraz sa mi stalo, že sa so mnou niekto bavil len preto, aby zo mňa dostal niečo, čo chcel vedieť, ale nikto mu to nechcel povedať... Presne tak, najlepšie je niekomu sa pchať do zadku, aby z toho čosi mal. Zo začiatku som falošných od ozajstných nevedela rozpoznať, to je jasné, ale s pribúdajúcimi prípadmi som prestala veriť luďom. Síce ma unavujú akýto herci, ale keď sa na to pozriete z iného uhla, tak je to vlastne v celku zábavné, nie? Dokázali ste nejakú osobu úplne zmanipulovať...nevedomky! Aj úplneho nepriatela, trebárs. V niektorých prípadoch to vie zájsť ďaleko...chápete, keby chcete, môžete si s ním robiť čo by ste len chceli. Čo by ste povedali, on by spravil...čo je na tom zábavné? To ako sa ľudia dokážu ponížiť len pre niečo, čo aj tak nebude zo srdca...

Poznáte také tie ,,amatérske kapely"? Tie kapely, čo skôr poznajú v meste? Neodbočujem... Možno kapely, ktoré poznajú nie len v meste, ale len málo ludí...áno, v takej hrá môj brat. Samozrejme, že užpochodil niekoľko desiatok koncertov. Hral tam s dosť známimy kapelami... V našom meste sú pre punkáčov a ,,punkáčov" borci. Každý sa s nimi chce baviť...ako ich spoznávajú? Presne tak, pchajú sa do rite najskôr mne...potom im. Nikto ale nie je taký hlúpy, aby si ich brakl k telu ako dobrých kamošov.

Čo týmto chcem povedať? Každý to pochopil, ako chcel...a možno ani nie...