Červen 2011

Zábava zaručená!

20. června 2011 v 15:32 | Chucki Hope Junipperra |  Hudba
Mladá slečna ako som ja, by mala počúvať hudbu, ktorá vyjadruje len pozitívne myšlienky. Hudbu, ktorá mladým dámam prislúcha- pop, R&B a podobné...s*ačky! Na to, že taká ja rozhodne nie som ste si asi už zvykli... To, že nepočúvam zrovna komerčné pocukrované ódy na nešťastnú lásku, ale že si skôr pustím kvalitný punk, či metalcore ste už asi postrehli. Každopádne, to, že ,,mladé slečny" počúvajú takúto hudbu je už úplne normálne. Áno, nech si každý počúva, čo sa mu páči. Ale nie každá punk počúvajúca baba má žalúdok aj na kapely, ako je napríklad Morta Shuppoplex. Taká kapela určite nemá, tak ako Bieber, väčší počet fanúšikov ženského pohlavia. Skôr muži a chalani sú na takúto hudbu. Na hudbu, ktorú ja rada nazývam hudobnou lahôdkou. Po muzikálnej stránke sú takéto kapely poväčšine viac ako kvalitné. Čo ich ,,kazí" je text. Avšak, aby som bola úprimná, takéto kapely mám vlastne najradšej. Na viac ako 100% vás rozveselia, či rozosmejú. Koho trápia depky prinášajúce pesničky? Život emáka stojí za velké gulové. Ako sa spieva v piesni od Slobodnej európy; ,,Život je len jeden a na porblémy preto j*b*m!" Radšej brať všetko s nadhladom...nie?
No, aby som sa dostala už k spomínanej hudbe typu ,,Morta a podobne". Už dávnejšie som si našla českú ,,Mortu" na jednej z mojich najobľúbenejších stránok Bandzone.cz. Dnes hrdo môžem povedať, že som si ich už vtedy pridala medzi obľúbené. MORČATA NA ÚTĚKU. ,,Nový" album z roku 2010 som si vypočula avšak až teraz. Ľutujem, že sa tak nestalo skôr. Pesničky som síce len tak narýchlo prešla, ale smiala som sa jak hajzel! A texty?! Tie sa dajú tak ľahko naučiť...už z prvého počutia som vedela minimálne refrén...fakt chytľavé. Tak či tak, CHVÁLIM!


Celý album som počúvala aj s bratom na jeho mobile. Smiali sme sa naozaj na všetkých pesničkách, ale pesnička Ze života mala u nás hneď jasnú výhru. Tú sme spolu spievali celú noc... Samozrejme, týtmo nechcem povedať, že ostatné sú zlé (NO TO V ŽIADNOM PRÍPADE!!!), ale táto pesnička je náš jasný favorit a odporúčam vám ju ja osobne...


Názov pesnčiky vypovedá o texte...fakt to je blbosť, ale keď si uvedomíte, ako krásne dokázal niektoré veci pomenovať. Druhý horúci favorit! Taktiež odporúčam.

Ak teda máte záujem, ostatné piesne si nájdite na youtube.com, alebo rovanko stiahnite celý album na uloz.to. Ručím vám za to, že nebudete ľutovať! Samozrejme, sťahujte len v prípade, že sa vám ukážky páčili...celý album je na takýto štýl...

Na záver posledná otázka: Páči sa vám tento album, či takýto žáner hudby?

Chucki :)

A majte ma radi...

15. června 2011 v 16:03 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Človek v takom stave, v akom som zrovna ja, t.j. ignorovaný, na dne, v depke a pod., nemá moc veci na robote. Takže robíš čo? Niečo pre útechu...takže niečo čo ho naplňuje dobrým pocitom. Niekto také niečo v sebe ešte nenašiel, niekto hej. Ja patrím k tým, čo áno. Mojou silnejšou stránkou je kreativita. Kreslenie, šitie, maľovanie, skladanie básní a podobné záležitosti...to je moje. Nikdy som nepovedala, že som v tom najlepšia, ale koho to zaujíma, keď to robím len pre svoj dobrý pocit? Úloha sa plní tým, že aspoň niečo ma rozveselí, rozptýli a nakoniec tiež naplní dobrým pocitom a zaženie ten pocit menejcennosti.
Samozrejme, prinášam vám niekoľko (amatérskych) tvorieb, ktoré som vytvorila... :) (Obrázky poväčšine pochádzajú z môjho bloku)

Skvelý chlapík a super týpek? Ja neviem, spýtajte sa Olly a Emi :D



Obrázok sa volá Pekárka. Prečo? Námetom obrázku bola rovnomenná pieseň od Vandalov.

Mám na seba nervy!

14. června 2011 v 16:12 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Psycháčka jedna! Normálne mám na seba nervy...bezdôvodne. To je ako škrečok s tým kolieskom na behanie. Najskôr je to úplne super, ale potom, keď ťa to začne nudiť a koliečko vŕzgať (a samozrejme ho nemá kto opraviť) ale potom to celé jaksi začína liezť na nervy. Lenže! Klietku so škrečkom kldune môžete dať do inej miestnosti, ale čo ja mám robiť sama so sebou?!

Normálne mám trošku strach z mojich myšlienok...úplne vidím v mojom podvedomí, ako si tam veselo plávajú myšlienky typu ,,Keď ma nebude chcieť, tak sa mu normálne vnútim, budem sa mu vyhrážať, aby vedel, že ma ľúbi...". Som ja normálna? Veď kde to má akúkoľvek logiku? Ako by to prekrylo tie pocity? ...prázdno, smutno, samota, stach, zmatänosť. Bolo by to to isté, len s náplasťou, bez akéhokoľvek lekárskeho zákroku. Len také chabé uspokojenie môjho zrakového ústrojenstva. Oklamanie mojej mysle. Faloš! A! Aby tobo nebolo málo, neviem čo od ,,radosti"! Nudím sa, chcem si pozrieť film, s niekým si písať, chcem spať, msum umyť riady a namiesto toho tu bezducho sedím a stáčal príslušné gombíky.


Pochmúrne stavy- úplne zúfalá...

13. června 2011 v 20:49 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Ako vždy, všetko sa vyvýja presne opačným smerom, ako som plánovala. Začalo to sobotou (ak neberieme do úvahy asi týždeň-dva dozadu) a pokračovanie..trvá a trvá. Sobota minulého týždňa je v tomto momente zlomová.
Išla som si von s mojim kamrátom (inak s mojim bývalím chlapcom) a dohodli sme sa, že keď mi bude robiť zle, pôjdem domov. Potom, čo sme sa asi pol hodinu trepali na jedno miesto mi sprail zle a ja, keďže sa sluby musia plniť, som sa zdekovala a odišla som. Potom som si sadla, na kolajnice, po ktorých sme mimo iné išli. Prišiel za mnou a zmohol sa len na: ,,Čo nejdeš?" čo ma totálne dostalo a ja s výrazom ,,Toto si si posral" pohŕdavo ním odišla domov. Aby toho nebolo málo, zodrela som si celú pätu do krvi, za čo mu teraz pekne ďakujem.
V nedeľu som mala naplánovanú ,,brigádu"- výpomoc na štadióne, za čo som mala byť finančne ohodnotená. Ráno som vstala o siedmej, lebo sme tam amli byť už o deviatej (a štadión je na druhom konci mestečka). Prídem tam, plná nadšenia pre vec, samozrejme, v zápätí prišiel ohromný skok do úsmevu. Asi 20 deciek išlo smutne domov. Bolo nás tam moc, tak polovicu vyhodili. Super, že? Takže peniaze žiadne... (Avšak, s kamarátkami sme si to vyhrali v bazéne s liečivou vodou, prúdmy, výrivkami a inými srandičkami.)
Aby som nezabudla, asi tak mesiac dozadu boli na našej škole také, že ,,preteky", na ktoré prišli aj starší žiaci (;D) z iných republík. úplne ma dostal jeden poliak, ktorého som si už aj našla an facebooku...nevyhoda na tom je, že za cleý mesiac som si s ním písala až raz.
Medzi problémy s citmy, ktoré v tomto momente musím prekonávať patrí aj to, že sa snažím skontaktovať s jedým super chalanom. Tu problém nastváva vetdy, keď spomenieme jeho momentálnu polohu. Už asi týždeň a pól som ho nevidela, ba čo viac, nemajú tu ani auto, takže paráda... No čo, budem musieť jedine čakať. Aj keď, tento stav ,,Sama, ale stále s niekým" ma začína unavovať. Poznáte to, nie? Všade plno ludí, kamarátov a pirateľov, rodiny či známich, ale vy sa stále cítite sám. Niečo vo mne asi chýba...nebude to pocit lásky?

Smoking

9. června 2011 v 15:10 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Predstav si situáciu, kedy ideš po ulici, veselo si vykračuješ, nenápadne prehľadávaš okolie, vyberáš z ponuky chlapcov a zrazu (!!!)...totálne krásny chalan, vyzerá presne ako ten z tvojich predstáv, ide si sám...a ty? Už len striehneš kedy nahodiť ten zvodný pohľad, hravý úsmev a kedy zapojiť všetok tvoj šarm. Už-už je tak blízko, aby mohla akcia prebehnúť, ale v tom...
...spomalil krok, ty tajne dúfaš, že to kvôli tebe, ale on namiesto toho siaha do predného vačku svojich štýlových nohavíc. Chceš, aby vytiahol mobil, MP4, alebo peňaženku, ale prichádza sklamanie. Chalan, ktorý mal byť vlastne dokonalý to celé pokazil. Vytiahol odpornú krabičku s tromi zostávajúcimi cigaretami. Zapaluje ju, zúfalo poťahuje nechutný dym do seba. Pomaly prechádza s myšlienkou, že ťa očaril a že na takého borca len tak nezabudne, lenže namiesto myšlienky o super borcovi ti po ňom zostane len smrad. Doslova.

Nechápem kedy prišlo fajčenie ako módny doplnok. Ako vec pre borcov. Ako niečo očarujúce... Ničenie zdravia nikdy nebolo niečím, čo by každý rád ukazoval. Nikdy nikoho nechválili preto, že by fajčil. Je to zúfalý počin ľudí, ktorý nevedia čím očariť. Byť zlým chlapcom, ukázať svoje vymakané svaly, či sa obliecť do miniky 4x4m? V článku BLOK- musím shcudnúť! som písala, že na vzhľade záleží, ale nie je prvoradý. Títo ľudia majú teda dosť veľký problém ukázať to dobré, čo je v nich. Nemajú šancu dať to na povrch. Nechávajú to umierať v sebe a hasia to nezdravým fajčením. Hej...skutočne! Teraz si môžeme povedať, že môžu mať obdiv tí, čo fajčia! Rešpekt! (Hej..irónia)

Išpiráciou pre tento článok mi bol dnešný deň. Išla som si domov zo školy spoločne s kamarátkou. Pred bránkou stál húf ľudí. Hneď mi došlo, kto tam asi je. Borec-športovec z našej školy. Raz prepadol. Tvári sa jak najväčší. Ale v podstate je to fajn chalan. (Sexi telo, podarená tvár, dopĺňam.) Ako som už hovorila. Športovec- jeden z najlepších bežcov na škole. Posiluje. Samozrejme. Stál sib tam, rozprával sa a (???) v ruke zapálená cigareta. Úplne ma to zarazilo... Fajčenie je už u nás normálna vec (čo mi je trochu ľúto), ale že fajčiť bude aj športovec...
Aby toho nebolo málo, fajčili tam takmer všetci. U niektorých ma to vôbec neprekvapilo, ale...stál tam aj jeden chlapec. Áno chlapec, mladší než ja, v ruke ciga, dôležitý pohľad, určite si myslel, aký je to borec...
Nevdela som, či sa mám smiať, alebo plakať...

Nie len chalani, ale aj baby si takto hrozne ničia zdravie. Kašlať na to, že športujú a zdravo sa stravujú, keď to celé zavŕšia jedovatým valčekom... Teraz už len čakať, kedy to módy prídu drogy.



BLOK- musím schudnúť!

8. června 2011 v 16:45 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Ďalšia z vecí, čo sa mi na našej spoločnosti nepáči je to, že všetkých idealizujú. Okrem toho, že si neuvedomujú, že to je nuda, je to hrozne povrchné. Každému ide o vzhľad. Nevravím, že na vzhľade nezáleží, ale niektorý to preháňajú. Hraním na na dobrých s rečami typu ,,Na vzhľade nezáleží, podstatné je, čo je vnútri človeka!" a následné maľovanie sa, žehlenie vlasov, či chudnutie im vôbec nepríde ako staranie sa o vzhľad. Prepokladám, že doma nerobia nič iné, ako to, že stoja pred zrkadlom a kontrolujú svoju dokonalosť. Sem-tam niektorý dokážu prekusnúť to, že napríklad nemajú dokonalú hrivu, majú nejakú vyrážku, alebo vyzerajú ospato...pretože sú. Ale snáď najväčším blokom všetkých je ich postava.
Hrozné vidieť úplne vychrtle baby ako hovoria ,,Bože, musím schudnúť...hrozne som tučná!". A prečo by mali matť všetci dokonalú postavu? Veď nie všetkým sa páčia dokonalé ženy s dlhými nohami, pásom, ktorý občiahnete dlaňami, veľké prsia a malý zadok. Niekomu sa páčia iné ženy...môžu mať aj kilo navyše :)


Nie na všetko je elektronika 21. storočia dobrá...

2. června 2011 v 15:51 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Dosť ma prekvapilo to, čo sa dnes stalo. Na výtvarnej výchove nám prakticky odpadla jedna hodina, pretože chýbala učitelka, ale na druhej už bola. Nemala prichystané nič, čo by sme mohli robiť, tak sme išli do interaktívnej učebne pozrieť si nejaké animácie. Nikto nemal žiadne návrhy, tak som dala do povedamia pár mojich obľúbených a jednu z takých (pre mňa) novších. Ale nakoľko bol internet dosť pomalý stihli sme len animáciu ,,KIWI" (ktorú si tiež môžete nájsť v článku Animations) a druhú, ktorá má názov ,,This way up".
Ako prvú sme pozerali This way up. Všetci sa celú dobu smiali, dívali sa, akože chápu, tvárili sa, že súcitia...ale na konci sa na mňa všetci pozreli s výrazom ,,To čo je? Akože, nechápem...". To som ešte celkom chápala, pretože to je predsalen trošku náročnejšie na chápanie, treba zapojiť fantáziu a tak. Lenže potom sme pozerali animáciu KIWI. Na začiatku som to ani ja nechápala, že čo ten vtáčik vôbec robí. Ale ku koncu, tak letí...to je už vlastne jasné o čo tam ide, lenže...skoro nikto to nepochopil...možno dvaja-traja. A čo viac, ani učitelka nechápala. To ma teda dostalo najviac...
A pritom stačilo zapojiť čo i len trošičku fantázie. Úplne na zarazilo to, že asi všetci čakali, ako sa to všetko pekne vysvetlí, že to konečne bude mať tú logiku, ako to predsa všade musí byť... Stačilo, aby to bolo čo i len trošičku iné, ako sú zvyknutý a sú z toho v r*ti! Očakávali, že to bude také stereotypné ako vždy, že všetko to pôjde akoby ,,výpočtom" pochopiť. Tomuto sa hovorí ľudia 21. storočia. Nie je to na zaplakanie?
Samozrejme, prví čo na mňa hodili výraz alá ,,Nechápem!" boli tí, čo majú z matiky jednotky, fyzika im ide ako nič, zbožňujú, keď majú na niečo nový vzorec a fantázia je ich úhlavnym nepriateľom... Sú to nudný počítačový ľudia. Stereotypný...
Koľko ľudí v dnešnej dobe postráda fantáziu a považuje ju za nepotrebnú? Koľko ľudí povie, že radšej budú mať logiku než fatáziu? Milióny...milióny ľudí. Ja by som si radšej vybrala fantáziu...na čo mi bude logika? Ku krásnemu životu logiky netreba :) Stačí trochu fantázie a všetko vie byť krajšie a úplne iné ako sa na to pozrie človek s logikou... Preto je toľko samovrahov...preto všetci hovoria, že život v dnešnej dobe je hroší, ako kedysi. Nie je...len je viac ľudí bez fantázie.
Ja mám šťastie...síce nemám špičkovo vycibrenú logiku...ale za to sa mi krásne žije. Mám fantáziu a to ma vážne teší. Veď ktorý človek s logikou by si pri pršaní povedal, že je to totálne krásne, až mu to urobí radosť? Žiaden. Každý by bol naštvaný, že zase bude mokro...

Chucki :)