Duben 2011

Šťastie praje...ako komu.

27. dubna 2011 v 9:47 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
27.4.2011, deň pred výletom do BA. Ochorela som. Zase. Vždy pred (pre mňa) významnými dňami. Pred 1. Aprílom, pred Vianocami, cez moje narodeninky, pred pálením Ďura. Iste. A choroba je fakt zákerná! Ani neviem čím mám dýchať, nosom, alebo ústami, pretože neviem, ako to bolí viac, tak sem-tam dýchať prestanem...tak či tak, hrdlo (a tá nosová trubka) má stále bolí...až na zaplakanie. Avšak nádej umiera ako posledná, dúfajme, že mi do zajtra bude lepšie. Stačí sa nadopovať liekmi a je to, no nie? Nie.

Aby sme sa dostali na príjemnejšiu tému, musím pripomenúť, že čo chvíľa tu je 1. Máj. Prosím, neškatuľkovať! Myslíte si, že Máj-lásky čas. HA? Ani náhodou!!! Môžem vám ja kadiť mesiac lásky! My ideme totiž na dedinskú zábavu...nuda? Si myslíte vy. Prvý Máj sa totiž rovanko ako pálenie Ďura slávi vonku, pod mesiačikom, najlepšie za treskúcej zimy (ironia). Chápte, ono vás už niečo rozohreje, nakoľko po takých dvoch hodinkách sú už všetci pekne v nálade (už len to je vtpné sledovať) sa každý s každým pozná, každý sa s každým zoznamuje...trochu to pripomína slovenskú hádzanú (pre nevedomých- hádžu do seba jedno, za druhým). Každý sa s vami chce rozprávať...a tiež aj opiť! :D Každopádne...zábava ako sa patrí :)
Vždy mi to pripomenie túto pieseň:


Nemám čo dodať. Možno len bodku.

Chucki :)

...a názor ostatných ma nezaujíma!

24. dubna 2011 v 15:23 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Koľko krát som si povedala túto vetu...
...keď som si kupovala nové tenisky.
...keď som išla vyjadriť svoj názor.
...keď som si chcela pustiť nejakú hudbu.
...keď sa mi niekto páčil.
...vlastne vždy vtedy, keď som išla spraviť niečo, čo si všimne verejnosť. Lenže táto veta len poukazuje na to, že určitý strach z reakcií okolia tu je. Prečo by sme to inak hovorili? Keby nás to naozaj nezaujíma, tak by sme na vyslovenie tejto vety nepomysleli, nie? Možnože je to len z hrdinstva...

Kedysi, rok-dva dozadu, som bola vážne taká, že som si v pohode povedala svoj názor. Negatívne narážky okolia ma skutočne netrápili. Až teraz...išla som pridať komentár na krasna.cz (áno! chodievam tam!), ale predtým som si prečítala názory ostatných ľudí, ostatne, tak, ako to robím vždy...lenže, môj názor bol dosť odlišný, tak som si povedala, že asi majú pravdu. Hneď som si uvedomila čo robím. A nestalo sa mi prvý krát, že by som sa pri niečom takom pristihla... Potom som sa zamyslela nad tým, kde je tá Chucki, čo tu ešte pred nedávnom hovorila každému úprimne svoj názor bezohľadu na to, čo si ostatný pomysleli. Zmizla.
Avšak rozhodla som sa, že tú Chucki prilákam späť. Neprestanem byť taká aká som, ale rozhodne sa nebudem báť vyjadriť svoj názor. Pretože v dnešnom svete je to naozaj ťažké. Spoločnosť (ktorá ma nikdy nezaujímala, ale teraz zrazu áno) je krutá a prísna. Každého chce mať na jedno kopyto. Normálne ma to celé ovplyvnilo. Stávala som sa väčšinou...

,,Nič...v pohode..."

22. dubna 2011 v 16:20 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
,,Nič." Tri písmená, jadno slovo, jedna krátka veta. Prosté nie? Nie...
Zvyčajne sa za takýmto obačajným, jednoduchým a prostým ,,nič" skrýva vlastne veľa. Dokonca by som povedala, že ,,nič" je zakamuflované ,,všetko". Poznáte to nie? Vážna debata, všetci na pokraji nervového zrútenia a prichádza otázka: ,,Čo sa deje?" a nasleduje jednodznačná odpoveď: ,,Nič...", za ktorou zvyknú nasledovať nasledovné výrazy: ,,Nič...v pohode" ,,Nič sa nedeje..." ,,...všetko je v poriadku." ,,....to časom prejde."
Každému je, ale jasné, že ,,nič" je vždy ,,niečo" a zvyčajne ,,niečo" gigantických rozmerov...
Slovo ,,nič" je zvyčajne používané ženami...keď plačú, lebo sa ,,nič" nestalo, keď ,,nič" nerobili, keď si spravili mdorinu, keď im nikto ,,nič" nespravil... Vždy to je inak. Plačeme, lebo sa niečo stalo, vždy niečo robíme, keď si spravíme modrinu, a zvyčajne nám niekto niečo urobil. Ešteže existuje slovko ,,nič", ktorým zakryjeme pocity, bolesť, porblémy... Tri písmenká, ktoré všetko zakryjú...lebo sa ,,nič nedeje"....

Chucki

Čaro tenisiek

14. dubna 2011 v 17:32 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Ako ste si mohli všimnúť, dievčenský typ zrovna nie som. Neoblubujem ružové svetríky, kvetinkové vzory ani žiadne veci, ktoré by ma sparvili dievčatkom (alebo pipkou), alebo normálnou babou. Predpokladám, že každá baba, ktorá chce byť opakom mňa (čiže výzorovo dievčenská) má v botníku minimálne jedny topánky na vysokom opätku, minimálne jedny baleríny, žabky, sandále... Avšak môj botník sa skladá z deviatich párov tenisiek (plus jedny žabky- čierne samozrejme a jedny baleríny na zvláštne príležistosti). Myslíš si, že je to zlé? Ani náhodou...
Tenisky sa totiž dajú nosiť k čomukoľvek, len treba zvoliť správne. Samozrejme, že keď si dám kratšiu sukňu, nemôžem si obuť normálne tenisky. Keď si dávam sukňu je jasné, že si musím dať úplne nevýrazné plátenky. Kombinovať tenisky s rôznymi typmi oblečenia je vážne jednoduché, len treba zistiť, kedy sú tenisky dominatné a kedy len doplnkom.

1. Slim jeans & legínsy-ako nohavice
Nakoľko sú tieto džínsy obtiahnuté a tým pádom dosť nevýrazné, práve tu sú tenisky dominatné, takže to musia byť pevné tenisky, žiadne plátenky, a nejlepšie je, keď sú tenisky nadkotníkové. Treba si vybrať výrazné, najlepšie farebné tenisky, na ktoré sa každý hneď pozrie...

one life one chance

13. dubna 2011 v 14:01 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
One life...one chance. Jeden život...jedna šanca.
Ako ste si všimli, môj blog má nový dessing. Jednoduchý a obyčajný. Je to výrok z piesne(upravený), alebo skôr zo záveru piesne...a ostatne, jedno z mojich životných kréd. Jeden život...jedna šanca. Pre každého. A je na každom z nás, ako túto šancu využijeme...je na nás, či sa budeme hrať na ľudí, čo majú jedine smolu, hrať sa na najväčšie úbožiatka a emákov. Život je daný každému rovnaký. Je na ňom, ako ho použije...
,,Dostal si svoje karty a musíš hrať jak vieš. (Tak hraj!)" spieva, respektíve, repuje sa v jednom songu od H16 (Život neni fér). Majú pravdu. Život je ako poker...dostaneš karty, je jedno či dobré alebo zlé, je na tebe, aké triky si sa počas hry naučil..je na tebe kedy vytiahneš svoj triumf z rukávu. (Chucki Junipperra)

Na záver už len pieseň, z ktorej výrok si zaslúžil miesto na korune blogu...


Chucki :)

Úplne vyťaženie

11. dubna 2011 v 19:57 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Poznáš tie obdobia plné šťastia...stále dobrá naládička, samé dobré psárvy, v škole sa darí, všetko ide tak ako má...a potom príde ten odporný deň, kedy to všetko skončí. Hovorí sa, že po každom dobrom dni príde aj zlý...a asi sa to nehovorí len tak. Po úžastnom dni, možno období príde jeden hnusný deň, kedy nič nestíhaš. Všetci na teba tlačia, každý chce niečo iné, a musíš to stihnúť, musíš...nikoho nezaujíma, že máš ešte milión iných povinností, nikoho nezaujíma, že si úplne vyťažený, koho trápi, že si na pokraji zrútenia?! Jednoducho musíš všetko postíhať, musíš si spraviť svoje povinnosti...nemáš čas na oddych...
V takýchto situáciach použijem jednoduché tlačíko VYP v mojom mozgu a mám paži. Nemám úlohy z fyziky? No a čo... Nestíham dorobiť prezentáciu? Nech... Musím si upratať? Kašlať na to... Naučiť sa do školy? Ani náhodou... VYPÍNAM. Prečo by som sa mala ísť zblázniť z úplne prostých a obyčajných vecí...na všetko je čas. Niečo môžem odložiť...na niečo sa môžem úplne vykašlať. ,,Brácho nemaj stres...nejak bolo-nejak bude. Hlavne nemaj stres...." (H16- Nemaj stres)


Zahoď starosti..buď šťastný :)


A úplne najhoršie je, keď sa úplne snažíš, všetkú silu vynaložíš a dáš ju do jednej veci, ktorá sa v momente pokazí...ale nezabudni sa postaviť, oprášiť a hrdo kráčať ďalej... :)


Chucki :)

Čo ti mete? Je tu jar...

7. dubna 2011 v 15:27 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Človek si ani nestihne všimnúť...a? Je tu jar. Normálne na drzo sa nám sem napchala. Aj keď, jar je jedno z ročných období, ktoré mám najradšej. Chápete, konečne prišlo mikinové počasie. Počasie, kedy vám stačí mikina a je všetkým fajn.
Toto obdobie mám rada aj preto, že k nemu patrí totálne fajnová muzička. Letná, svieža, rýchla, slovom parádna! Vandali, Fatal Err0r, Morta Shuppoplex (ktorý mali od roku 2009 konečne ďalšiu skúšku)...


Diki Broňááá!

5. dubna 2011 v 20:59 | Chucki Hope Junipperra |  Hudba
Poznáte reklamu od VUB banky - Diky Broňa? Určite áno...aspoň tá slovenská časť čitateľov. Momentálne najpoužívanejšia fráza...jednoducho pecka!
,,Milujem Broňu...no, a môžeme to robiť znova."
,,Diky Broňááá! ...šéfe?"


Tak, už ju poznáte všetci.

Každý je tak trochu divný...

3. dubna 2011 v 16:47 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
...a niektorý až nadpriemerne. A medzi nimi som aj ja. Na tomto blogu nepridávam moc článkov o sebe. Chápete, aby to nevyzeralo tak, že som si blog založila len preto, aby som vám povedala kto som dala sem milión svojich fotiek a potom si myslela, že som hrozne slávna. To nie. Ale teraz som si začala uvedomovať, že blog od blogerky, o ktorej nič neviem by som ani ja moc nechcela čítať...a určite nie pravidelne. Takže, rozhodla som sa vám sem dať nejaké fakty o mne (nebojte, žaidne základné informácie nie...)

Nemám rada zvieratá.
Milujem zelenú farbu a neznášam oranžovú.
Neznášam mäsové výrobky pochádzajúce z mäsokombinátov.
Milujem flirtovanie.
Som strašne náladová.
Žiaden šport ma nebaví, okrem florbalu.
Nosím len tenisky.
Milujem chalanské mikiny.
Neznášam Hippies.
Počúvam naviac punk, metal, reggae, ska a podne. Presladený popík a RNB neznášam.
Z techna idem zošalieť. Fuj...
Neznášam pózerov.
Najdlhšia doba, počas ktorej som nekomunikovala s bratom trvala cez noc.
Nevidela som ani jeden horor.
Rada rozosmievam ľudí.
V 14-tich rokov meriam len 159cm.
Bojím sa tmy, vody, zvierat a mám klaustrofóbiu.
Nemám problém osloviť úplne cudzieho človeka.
Strašne veľa ľudí mi dôveruje.
Niekedy počujem zvuky, ktorý ostatný nepočujú.
Deti si ma rýchlo oblúbia.
Nemám problém zapdanúť medzi ľudí.
Vždy musím mať posledné slovo.
Napriek tomu, že som dievča poznám viac bojových športov a bojovníkov ako niektorý chalani.
Som kreatívna.
Strašne rada sa smejem.
Som strašne citlivá.
Pre mnoho mojich kamarátok som poradňa.
Ľudia mi hovoria, že vyzerám ako úpír, nakoľko mám úplne mavé oči, tmavé vlasy a úplne svetlú pleť.
Neznášam rajčiny, ale mám rada kečup.
Nechutí mi tepelne spracovaná zelenina, ale za to čerstvú milujem.
Nerada čítam.
Vždy mám so sebou hudbu. Vždy...
Mám malú jazvu nad pravým obočím, lebo som si rozškriabala ovču kiachňu, keď som bola malá...
Väčšina ľudí, s ktorými som sa stretla mi povedalo, že som divná...
Už 10,5 roka mám tú istú najlepšiu kamarátku.
S mojou BF sme úplne empatické.
Som súcitná.
Nedokážem byť milá...
Strašne rada pomáham ľuďom.
Nikdy nemám kredit.
Milujem ovocie, ale neznášam ovocné koláče a džemy.
Som abstinent.
Neznášam miestny klub.
Nefajčím.
Neznášam deti, čo sa hrajú na dospelých.
Neznášam deti, čo sa hrajú na deti.
Pokiaľ ide o moje priateľov a rodinu nemám problém sa pustiť do hádok, bitiek...
Neznášam telenovely.
Neznášam ľudí, čo musia byť vždy najlepší.
Neznášam reklamy.
Ľahko sa rozčúlim, keď ma niekto nedokáže pochopiť...
Zatial som nemala nič zlomené. (Našťastie...)
Nemám rada, keď niekto nepíše smajlíkov pri četovaní... :D
Moja najväčšia jazva je na ľavom ukazováku, ktorá vznikla počas krájania zemiakov. Meria presne 0,5 cm! :D
Mám šťastie na ľudí.
Neznášam, keď sa ľudia ľutujú...
Nedokážem napodobniť zviera tak, aby to znelo dôveryhodne... :D
Absolútne ma vytáča, keď ľudia nedokážu prijímať kritiku.
Nemám rada, keď sa ľudia hrajú na blbých.
Mám rada zlatých ľudí.
Nemávam vôbec stres. Ani pred písomkami...jednoducho ho nemávam.

Neviem, čo by som vám ešte o sebe povedala... Ak vás teda ešte niečo zaujíma, kldune sa ma opýtajte, rada vám odpoviem... :)

Chucki :)

Nehrajte sa...

1. dubna 2011 v 15:42 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Prečo sa všetci tvária, ako najväčší? Hrajú sa na dobrých ľudí, milých, chápavých a ahlvne múdrych. Hrajú sa na ľudí, čo sú na úrovni. Presne tak, hrajú sa...

Asi tak 2-3 mesiace dozadu tu bol obroský útok blogov. Každý útočil na každého...nakoniec sa ľudia dali dokopy a spoločne bojovali proti blogu myepe.blog.cz. Bojovali sme proti nim s takým úmyslom, že každý konečne bude mať pokoj. Zapojili sa tam aj normálny ľudia, nie len blogeri. Celá táto takzvaná ,,vojna" v čele so mnou trvala okolo mesiaca. Nakoniec sa všetko odhalilo. Boli to tri obyčajné tínedžerky. Spravili si z celého blogerského sveta poriadny žart. Každý čakal, že sa ja, ako aj všetci ostatný..vlastne väčšina, klamala by som, keby poviem, že všetci...každý teda čakal, že ja budem opäť stáť na čele nepriaznivcov a budem tým trom babám nadávať. Spravila som to, čo nikto nečakal. Začala som ich uznávať. Ostatným sa to samozrejme nepáčilo. Ich najväčší spojenec sa postavil proti nim...

Po týchto troch mesiacoch som sa opäť vrátila na ich blog...teraz som si uvedomila, že sa každý len hrá...

Každý o sebe hovorí len v dobrom...iné reči hovoria len zo slušnosti a pre pózu. Všetci sa tvária ako nejaký naindulovaný, napudrovaný intelektuáli, ktorý sú vždy ochotný pomôcť, všetko vedia, všade boli, k ľuďom sú milý a ich neájväčším problémom je ekologická kríza. Každý na tom blogu, čo bol proti tým babám je taký. Hovoria o sebe, že sú dobrý ľudia...áno. Dobrý ľudia, ktorý nikdy nezhrešili, ktorý sa nemýlia a neklamú...a v prvom rade to sú dobrý ľudia, ktorý nevedia odpúšťať. Ja síce nie som ani intelektuál, ani dobrým človekom, ani sa nehrám...ale viem odpúšťať...viem si priznať chybu...a otvorene priznávam, že som človek, čo hrieši...
,,Nech hodí do mňa kameň ten, kto nie je vôbec hriešny..." (Rytmus- Vrejený nepriateľ)

Nemám problém povedať človeku čo si o ňom myslím, ale ľudia, ktorý mi idú ten názor vyvrátiť a začnú ma urážať, že čo si to dovoľujem...je to zvrátené. Urážajú ma za to, že som povedala svoj názor, aj keď úrážlivý...a potom o sebe dokážu tvrdiť, že sú dobrý ľudia, že sú niečo viac ako ostatný, že sú iný, výnimočný...

Smutné...


Chucki...