Únor 2011

Ropné veci bez života

27. února 2011 v 20:12 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Ako som si tak behala po blogu a čítala som si články (no, skôr nadpisi ako články, ale prvé dve vety som si vždy prečítala!), všimla som si, že najčastejšia téma, na ktorú ľudia píšu je závislosť. Čo...sa mi zdá trochu nepochopiteľné. OK, viem, že niektorý blogery na svoj blog píšu každú jednu vec zo svojho súkromného života, ale aj tak je to divné. Písali by ste o tom vy? Ja nie.To vám rovno napíšem ako sa volám, kde bývam, s kým chodím, s kým som sa minule bozkávala a podobne. Podľa mňa všetci, ktorý napísali článok na tému moja závislosť klamú. Myslím si, že im nejde o to, aby ste boli strašne šokovaný, aký skazený sú. Im ide o pózu alebo o to, ako ,,originálne" napísať článok. Jasné, keď sa článok začne slovami ,,Som závislá na priateľoch." každého osloví. Iste. Iste nie. Každému je jasné, že článok bude srdcervúce vyznanie, aký sú priatelia dôležitý. Takže pri prečítaní prvej vety majú jasno o obshau článku, vykašlú sa na to a idú ďalej. Aby som sa vrátila k tej póze, ide len o to, aby sa zaradili do nejakej skupiny ľudí...čokoholici, vorkohilici, či počítačoví maniaci, každý niekeho potrebuje.
Aj tak mi to príde úbohé. Pretože, ak je niekto an niečo naozaj závislí, tak si to v prvom rade má problém priznať. No...a keď už si to náhodou prizná, tak to rieši a nemá nutkanie o tom hovoriť na verejnosti, tobôž sa tým chváliť. Keby ste alkoholikom, pochválite sa tým? Ja by som sa ukrývala doma a potajme sa hambila jako pes, a nie písala o tom na blogu...hovorím, je to len póza. Prostriedok, ako byť zaujímavým.

Podľa mňa to nie je cool, ani zaujímavé. Je to problém. Byť závislím nie je ničím výnimočné.


Chucki :)

Grupáče sú fajn....

21. února 2011 v 19:50 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Myslím si, že v dnejšnej dobe je už málo tínedžerov, ktorý nevedia o čom hovorí slovíčko SEX.  (Nebudem vysvetlovať, kto nevie čo je to tak si nájdite na wikipédií.) Čo je smutné, že vela tínedžerov, iným slovom detí si to vyskúšalo. Vlastne...nič proti, sex je dobrá vec, alebo akoby Borat povedal: ,,To moc fajne!", ale takto skoro mať sex je hlúposť, nie? V prvom rade môže chalan babu nabúchať, lebo sex s kondómom, alebo inou antikoncepciou je OUT, no a v druhom, neposlednom rade, podľa mňa to nie je záležitosť len fyzyckej dospelosti, ale aj psychyckej...tiež to nie je záležistosť jedenej noci. Lenže, čo o tom, byť panna alebo panic sa nenosí.

Avšak, neviem, či mám šťastie, abo smolu, ale v každom prípade, narodila som sa v dobe...teda psychycky dospejem v dobe, kedy sú aj v sexe všelijaké vymoženosti...myslím tým trebárs grupáče. Velice to zaujímavá vec. Najkrajšie a najlepšie vystihnuté to je v pisni Grupík od nám už známej kapely Morta Shuppoplex.


Svätá pravda, no nie? (Ja som mala dosť dlho problém rozoznať slová a vlastne aj celý text, takže ak nerozumiete, určite to nájdete na www.supermusic.sk, a verte mi, že keď si raz poriadne prečítate text, nezabudnete ho.)

Haffffffff....

20. února 2011 v 18:00 | Chucki Hope Junipperra |  Hudba
Pozeráte reláciu Chutíš mi s Matrinkou- Kleopatrou z Turca? Ja som videla asi 4 diely. Najviac ma oslovili chalani, čo mali štýl...majster Hafner a týpek Beyuz. Dosť ma zaujali, takže som si chcela trošku pozrieť ich tvorbu. No...nesklamali. Prišli, zabili, odišli.

Čakala som, aké budú mať velice dôležité texty s odkazom pre okolitý svet. No istééé....nič také. Chalani majú trošku pesničky....posúďte samy:


Táto pesnička zabila najviac...nice! Deti chceli Igora....

Spanie u kamarátok nie je dievčenská záležitosť!

16. února 2011 v 21:20 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
A hovorte si čo chcete, nie je! U normálnych dievčat je to zábava typu: lakovanie nechtov, česanie, rozprávanie o chalanoch, čítanie babských magazínov, vankúšová vojna, klebetenie s úsmevom na perách popíjajúc coca-colu light a s myšlienkami plných ružovej zaspávať... to nie. My, totižto, pijeme coca-colu ZERO! :D :D

Ale teraz vážne....z toho všetkého my robíme akurát to, že čítame magazíny (ale to až keď je brutal nuda), rozprávanie o chalanoch a popíjanie coca-coly zero...alebo KOFOLY, tú skôr. Okrem tejto čisto ,,dievčenskej" zábavy sme celú noc hore. Áno...je to v celku náročné, táto, dá sa povedať, akcia, takže je na to treba dokonalá príprava. Ideálne je to cez prázdniny, kedy si môžete dovoliť blbnúť celú noc.
Celé to začne tým, že si musíme nakúpiť portebný materiál: minimálne dva litre nejakej koly s kofeínom (ideálna je kofola), poriadna zásoba čipsov, poriadna nabíjačška káva (na ráno), no a nakoniec aj nejaké chlebíčky, aby sme mali poriadnu stravu (v našom prípade zatvárané so syrom).
Podľa mňa je dobré to aj celé naplánovať. Predsa nemôžem len tak ku kamoške prísť a 14 hodín s ňou neplánovane stráviť. Vždy terba mať nejaký program  v rezerve. Preto je dobré dať si do MP4 nejaké filmy...(napríklad Ro(c)k Podvraťáků). Tiež vymyslieť nejaké témy, ktoré budeme rozoberať následných 14 hodín :D Takže je dobré predtým sa poriadne, ale fakt že poriadne vyspať....a nič moc nejesť :D Jo, a aby som nezabudla, treba si spraviť atmošku vhodnú na spanie, takže minimálne 50 sviečok je potrebných...viete, aby sme to nemali také lahké.
Aby sme sa nabudili po preflákanej noci, musíme si vymyslieť, okrem kávy, poriadny nabiják. Ideálne je ísť na prechádku...v našom prípade na poriadne dlhú, 5 kilometrovú prechádzku do vedlajšieho mestečka. To bude veru príjemné prebudenie...nabudenie.

Úprimne vám poviem...minule sa mi po pol švtrej ráno nechcelo spať. Bola som plná energie.
Vlastne nie....nebola. Len som si to vsugerovala. A to je správne! Vždy si myslite, že máte stále dosť energie ;)

Takže, dúfam, že som vás vyviedla z omylu, že prespávať (v mojom prípade prenocovanie) u kamarátky je babská záležitosť...stavím sa s vami, že väčšina chalanov by po chvílke zaspali ;)

friends


Vaša Chucki :)

...neznášam ťa, choroba!

13. února 2011 v 21:27 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Počasie sa nám krásne vyjasňuje, ale vďaka jednej úžasnej veci musíme trčať doma...CHOROBA! Fuj...taký humus. Nenápadko čaká za rohom a keď je pre nám ten najnevhodnejší čas....príde a otravuje nás! Normálne nás napadne...no drzosť.
Asi vám už logicky doplo- som chorá... Našťastie, ja sa len tak ľahko nedám, preto je to len obyčajné prechladnutie. Tak či tak, ničí mi to prázdniny (jarné). Našťastie, bola na mňa tento rok milá a počkala, kým mi prehliadka nových šiat z modelingu, ktoré sme predvádzali, tenktokrát na plese, skončila. Týmto jej chcem za to poďakovať...
Samozrejme, že teraz mám sto chutí ju roztrhať v zuboch! Krásne prázdniny, voľnosť, žiadne povinnosti a ona mi len robí zle...provokuje ma! Ale, ja sa nenechám, poriadne ju zasypem vytamínmy...žiadnymi chemickými nezmyslami. Pekne ovocíčko...zeleninka...horúce polievočky a sem-tam čerstvý vzduch...áno, tak o bude, začnem hneď, keď dopíšem článok. Dám si jabĺčko alebo mandračinku (môj a bratov názov pre ovocie, ktoré je zkombinované z pomaranča a mandrainky...ešte sme mali jeden názov, ale ten som zabudla, prepáčte.) a ráno, ráno pekne vstanem, umyjem sa a celkom sa dám dokopy a hoooor sa do vedľajšieho mestečka. Nie je to tak ďaleko, cca 5 km. To je pohodička. Naobliekam sa. Troje ponožiek, pančušky, tielko, štyri tričká, najhrubšiu mikinu, ušianku, rukavice, tenisky (ja viem, ale čižmy mám pokazené) a s Momii pádime do zimy. To ma preberie a chorobe bude zima...neprežije to...

A čo vy všetci, ste chorý? Dúfam, že nie...ak hej, tak vás ľutujem, chápem čo to je...

Takže pite veľa čajíkov, jedzte veľa ovocia a chorobe robte čo najviac zle ;)

P.S.: Nezabudnite so sebou nosiť vreckovečky!
Chorôbka

Vaša chorá Chucki :)

Bezcitný chalani

11. února 2011 v 14:54 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Ako som sa mohla neraz presvedčiť, chalani pozitívne city nenosia. Vraj je to trápne. Citlivý chalan je predsa posero a potom nemá žiadny rešpekt. Srať na obdiv báb, pred chalanmi je za hovniaka. Samozrejme by som všetkých hádzala do jedného vreca, keby poviem, že sú všetci rovnaký. Nie sú. Jasné, že nie.
Samozrejme, že každý chalan, chce byť pred babou borec a pred chalanmi miestnym preťahvačom. Teda, aspoň drvivá väčšina. Byť vodcom tlupy je prvoradý cieľ. Lenže...každý poriadny vodca musí mať poriadnu babu. Lenže, bez lásky nie je báb... Takže majú chalani na výber. Tri možnosti. Buď byť po A) vodca bez porádnej baby alebo po B) vodca s ľakhou devou, ktorá berie zúfalo každého, alebo po C) nebyť vodca a mať normálnu, avšak dokonalú ženu... Samozrejme mi z ženského pohľadu pripadá najlogickejšia a najnormálnejšia možnosť C). Pretože my, ženy, vieme, že chalan nemusí byť borec, aby sme ho milovali, stačí, aby opätoval  našu lásku...samozrejme, aby to tiež niekedy aj dal najavo patričným spôsobom.

Myslíš si, že tvoj život má zmysel? Zamysli sa...

8. února 2011 v 19:08 | Chucki Hope Junipperra |  Svet podľa Chucki
Téma: Zmysel života
Pomôcky: Objetívny pohľad na ľudské životy
Poznámka: Výpočet a záver závisia od nálady
Postup a výpočet:

Naše bytie nemá zmysel. Poväčšine žijeme nezmyselné životy. Naša existencia len poukazuje na silu prírody. Alebo na to, že bez ludí by tu nebola haluz. Alebo predsa len máme zmysel, monžo máme nejaké veľmi dôležíté poslanie. Že? Nie, určite nie...na čo by sme mali nejaké poslanie, vytvoriť, trebárs priniesť na zem nejakú spásu. Ale komu by tá spása, to naplnenie pomohlo? Komu by prospelo? Nikomu.
A vlastne jedno naplnenie zmyslu mi napadá...zničiť planétu Zem, lebo to je jedniné, o každý človek na svete aktívne vykonáva. Je to tak. Každého poslanie, teda zmysel môjho, či tvojho bytia je to, aby sme si ničli planétu. Zabíjame sa. Vedome. Stále.

Pointa? Uletela...

Nákres:
Tebe nikto právo na život nezobral...

Záver:
Po výpočte sme zistili, že zmylom života je zničiť planétu Zem.

Chucki :)


Ospravedlnenka

7. února 2011 v 15:28 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Ako ste si všimli, posledné (prakticky) dva týždne som tu nebola. Bol to dlhý čas, takže som si stihla vymyslieť aj pár celkom solídnych výhovoriek. Ale houby, jasné, že nemám dôvod vymýšlať si výhovorky. Budem úprimná, ako vždy :)

V prvom rade nám asi týždeň nešiel internet, čiže, aj keby som neuveritelne moc chcela, článok som napísať nemohla.
V druhom rade, keď už išiel internet, všetky dobré nápady a námety na články mi, samozrejme, z hlavy vyprchali, takže som radšej nič nenapísala.
A v treťom rade, nó...išlo o stávku. Stavila som sa s bratom, že či vydržím piatok, sobotu a nedelu bez kompu. Jasné, úspešne vydržala...gratulujte mi.

A aby som bola už na totálku úprimná, rozmýšlala som nad tým, že bol jednoducho zruším, nakoľko ma dvojtýždňová absencia úplne priesviedčala o tom, aby som vám len oznámila, že končím. No...to, že nekončím, o tom vás nejdem teraz presviedčať, nič nie je na sto pro. Uvedomila som si, že dokážem stráviť čas aj lepšie, ako sedieť za kompom...nie, že by ma písanie jedného článku za deň až tak zaťažovalo, ale aj tak...

Nakoniec som sa teda rozhodla, že si blog ešte nechám, ale určite s tým, že tu nebudem pravidelne každý deň, ako ste asi už zvyknutý. Určite sa aspoň dva krát do týždňa objavím, no nič nesľubujem...nakoľko som posledné dni viacej čítala, rozhodla som sa aj zmeniť stýl písania...zvyknete si ;)

Toto je maximum informácií, ktoré vám môžem poskytnúť. (Rada by som vám všetko ešte spresnila, lenže jasno v tom nemám ani ja...)

Chucki Hope Junipperra