Rodina, ktorú si vyberáme...

8. listopadu 2010 v 17:01 | Chucki Hope Junipperra |  Slová hádzané do verta...
Priatelia by mali byť ako tvoja rodina, ktorú si vyberáš...
Čo sú to za ľudia, to už vieme...píšu to všetci, tam nie je žiadna originalita. Na túto tému sa ani nedajú  vytvoriť nejaké extra úvahy a vysloviť vlastné názory. Pre každého priatelia znamenajú neuveriteľne moc. Že? Takže, aby som napísala článok, ktorý nemá nikto iný (teda ak to niekto neskopíruje)...napíšem vám sem príbeh...jasné, že to nebude o mojich prvých krámoch...je logické, o čom asi tak bude (kto typoval, že o mojej najlepšej kamarátke, má jedno bezvýznamné plus!)...


Každý príbeh by mal asi začať tým ako sme sa spoznali. Ak si ymslíte, že si to nepamätám...typli ste zle! Je to síce už nejaký rôčik, ale pamätám si to ako včera.
Boli sme v škôlke. Zrovna sme sa chystali na prechádzku, takže každý sedel už obutý pri svojej skrinke. Ja som ju mala otvorenú...pozerala som sa po miestnosti veľkými hnedými kukálmy a zrazu som si všimla topánočky dievčatka vedľa. Mala krásne modré sandálky s Mickey Mousom. ,,Máš pekné sandálky..." povedala som tíško jemným hláskom. ,,Ďakujem..." odpovedalo malé milé blonďavé dievčatko... Takto to všetko začalo. Postupne sme sa spolu začali hrávať a tak...nám to prerástlo až do teraz.  Je to podľa mňa neuveriteľné, ako sa dve malé dievčatká skamarátili ešte v škôlke a vydržalo im to až doteraz. Je to 10 rokov.
Mali sme už aj krízu, to je jasné...ale len jednu jedinú za 10 rokov! A ešte aj tú sme prekonali.  Všetky ostatné sme už len hrali (neviem prečo...asi sme chceli vidieť tie pohľady ľudí...)...bolo to v tretej triede. Ani sa nedivím, bola som vtedy namyslená jak asi nikdo. (Nehovorím, že som teraz dokonalá, ale viac ako vtedy už namyslená byť nemôžem...)
Myslím si, že keby niekomu teraz poviem, že už s ňou nie som najlepšia kamarátka, bral by to zo srandy. Neverili by tomu. My dve o sebe totiž vieme totálne všetko. Máme vlastné prezývky (vrete mi, že by ste ich nikdo nevedeli rozlúštiť, ostatne, je ich nad 70...). Niekedy ani nepotrebujeme slová na to, aby sme sa dorozumely a nechápte to zle. Stačí sa pozrieť, kývnuť hlavou a vieme si domyslieť celý monológ, ba aj dialóg. Zväčša pri katrách (KENT) stačí uhnúť pohľadom do ľava a pokrútiť hlavou a rozumieme si. Nuž 10 rokov je 10 rokov.
Vážne si ju vážim a týmto ju chcem aj pozdraviť,
dúfam, že to číta (aj tak ju prinútim...)

Ale vážne nechápem ľudí, ktorý si najlepších priateľov menia každý týždeň...veď žadnemu človeku nezačneš veriť za týždeň! A takto o tebe budú všetci všetko vedieť...ja som si najlepšiu kamarátku ešte nikdy nezmenila a dúfam, že to ani nikdy nebudem musieť robiť...

BF
Podobný prívesok, samozrejme, máme :)

Chucki :)

Tento článok chcem venovať mojej najlepšej kamarátke Momii
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Momii Momii | 12. listopadu 2010 v 18:49 | Reagovat

no ty si to tak dobre pamatáš.. :-( ja si nepamatám ako sme sa spoznali, tedsa viem jako, lebo si mi to veľa krát hovorila.. :-) ..a dakujem za článok.. mám ťa rada.. :)

2 AB3,HO AB3,HO | 12. listopadu 2010 v 18:50 | Reagovat

Mám ťa rád... :-D

P.S.:Prepáč.. preplo mi.. :-)

3 Chucki Hope Junipperra Chucki Hope Junipperra | E-mail | Web | 12. listopadu 2010 v 21:02 | Reagovat

[1]: hej pamätám...ja neviem prečo, ale to je v podstate jediné čo si pamätám... :D aj ja teba :) Nz ;)

[2]: Aj ja teba, ale Momii to nepovieme, jasné?! :D
P.S.: Ale poriadne! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama